Obec Zlatník

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

 

Zaujímavosti o obci Zlatník

 
 


Obec Zlatník

N
achádza sa v okrese Vranov nad Topľou a administratívne teda patrí do Prešovského samosprávneho kraja. Leží asi 2 km na východ od štátnej cesty, spájajúcej Prešov a Vranov nad Topľou, asi v polovičnej vzdialenosti medzi Hanušovcami nad Topľou a Vranovom nad Topľou. Kataster obce sa rozprestiera na východných výbežkoch pohoria Slanské vrchy a severnom cípe Východoslovenskej pahorkatiny. Samotná obec, ako ju môžeme poznať v súčasnosti, je pomerne mladá, aj keď v okolí Vranova nad Topľou sa našlo niekoľko nálezov z doby bronzovej a v oblasti Zlatníka ojedinelý archeologický nález z mladšej doby bronzovej. Jej história začína na konci 16. stor., no presný rok vzniku obce sa nepodarilo preukázať. Život obce sa okolo r. 1700 na nejaký čas zastavil, keď ju jej obyvatelia opustili, aby ju zase o pár rokov znovu obývali. Od r. 1820 jej počet obyvateľov stále rástol až do 60. rokov minulého stor., kedy v dôsledku odchodu ľudí za prácou mimo obec prudko klesol, dnes sa pohybuje okolo čísla 70.
Leží na východnom výbežku Slanských vrchov v nadmorskej výške okolo 270 m. Sídlisko založil šoltýs s valašskými usadlíkmi krátko pred rokom 1600. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z r. 1610. Neskôr obyvatelia sídlisko opustili. Okolo r. 1700 dedina nejestvovala. Neskôr ju obnovili noví usadlíci, v r. 1828 mala 20 domov a 150 obyvateľov, v r. 1900 mala 79, v r. 1970 124 obyvateľov.

zdroj textu:
panoramy.sme.sk

 
 


Geografia

Obec Zlatník leží na severozápadnom okraji Podslanskej pahorkatiny, v doline potoka Zlatníčok. Ten je pravostranným prítokom Tople s dĺžkou toku 4 km. Chotár obce je v odlesnenej východnej časti pahorkatinný, v západnej na sopečných horninách mierne rozčlenený vrchovinný, so súvislým lesom (buk, dub).
Administratívne patrí Zlatník do okresu Vranov nad Topľou a obvodu Hanušovce. Chotár obce má rozlohu 632 ha a nadmorskú výšku v rozsahu od 210 do 813 m n. m. S počtom 75 obyvateľov je Zlatník najmenšou obcou vranovského okresu. Susednými obcami sú na severe a západe Hermanovce nad Topľou, na východe Čierne nad Topľou a na juhu Hlinné.


zdroj textu:
slanskevrchy-vychod.sk

 
 


História

Obec Zlatník sa vyvinula zrejme už v 15. storočí a prvá písomná zmienka o nej je z roku 1478. Prvými obyvateľmi boli Rusíni, respektíve valasi, keďže vznik obce súvisí s valašským osídľovaním Zemplína.
Vrátiť život podhorským osadám na začiatku 16. storočia bolo v záujme vtedajšej vrchnosti, nakoľko išlo o oblasť dôležitú z viacerých hľadísk (ťažba surovín, dreva, chovateľská oblasť). Vrchovinné oblasti Zemplínskej župy vzbudzovali nádej, že sa v nich nachádzajú zdroje vzácnych úžitkových kovov, prípadne soli, či iných minerálov.
Tamojšie sídlisko obsadil Soltýs s valašskými usadlíkmi a v historických prameňoch je zachytené jestvovanie šoltýskeho domu z roku 1600. Osídľovanie bolo výhodnejšie i pre samotných valachov, lebo nadlho boli oslobodení od všetkých povinností voči panstvu a aj neskôr boli viazaní len valašskou daňou a strážnou povinnosťou.
Z administratívneho hľadiska Zlatník patril vždy do Zemplínskej stolice. V roku 1713 mala obec 12 daňovníkov, v roku 1828 mala 20 domov a 150 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Posledným majiteľom obce bol gróf Endre Hadik – Barkóczy, ktorého pôda  bola v roku 1921 prerozdelená medzi miestnych obyvateľov
.

zdroj textu: slanskevrchy-vychod.sk


Zaujímavosti

V obci sa nachádza jediný - gréckokatolícky - chrám zasvätený sviatku Nanebovstúpeniu Pána, ktorý bol postavený v roku 1939 v kompilácii rôznych slohových prvkov.
V strede obce stojí zvonica. Na jej zvone je majuskulným kapitálnym písmom v latinskom jazyku vyrytý nápis v preklade: PRE OBEC GRÉCKEHO OBRADU ZLATNÍK V ROKU 1830: ODLIATY V PREŠOVE Frantzom Lechererom.
Pred vznikom samotnej obce, okolo roku 1325, existoval údajne v chotári dnešného Zlatníka kláštor rádu augustiniánov. Ľudia z okolitých obcí v potoku Zlatníčok príležitostne ryžovali zlato, snáď ho i zachytávali z prameňa Zlatej studne, avšak táto činnosť neviedla k založeniu sídliska. Existujú i správy o baniach, avšak mohlo ísť skôr o krátkodobejšie povrchové pokusy o získavanie zlatej rudy. Faktom ostáva, že podľa miestnych obyvateľov odnášali títo z chotárnej časti "Olšiny", údajne z niekdajšieho kláštora, kamene pre vlastnú potrebu ešte aj počas I. pol. 20. storočia.
Cieľovým bodom turistických vychádzok je Ivanov vrch. Zo skalných útvarov na jeho severnom okraji je krásny výhľad na Oblík, Šimonku, Praporec a doliny severovýchodnej časti Slanských vrchov. Okolie Zlatníka je tiež známou lokalitou pre hubárov, ktorí sem za svojimi úlovkami prichádzajú zo širokého okolia.


zdroj textu:
slanskevrchy-vychod.sk

 
 
 
 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky